Hviezdny dar alebo hviezdny podvod?

Darovanie pomenovania hviezdy, asteroidu, planéty alebo dokonca kúpa pozemku na Marse alebo Mesiaci môže znieť ako veľmi originálny, ba v niektorých prípadoch až ako romantický darček vystrihnutý z románu Danielle Steelovej, avšak realita je úplne iná. Uvedený „dar“ je po právnej stránke totiž zaťažený viacerými vadami a je v rozpore s medzinárodnou i vnútroštátnou právnou úpravou.

Prostredníctvom niekoľkých klikov sa na internete dá veľmi jednoducho nájsť spoločnosť, ktorá Vám takýto darček predá. Ceny za pomenovanie hviezdy sa dokonca pohybujú okolo 25 EUR a vyššie. Avšak, má to jeden háčik – po právnej stránke ide o absolútne neplatný právny úkon. V skutočnosti si kupujete iba ilúziu, a to vo forme pekne vytlačeného papiera s definíciou hviezdy a Vaším pomenovaním. Nazývame to ilúziou z dôvodu, že jedinou medzinárodne uznávanou organizáciou na pomenovávanie hviezd, planét, resp. iných kozmických telies je Medzinárodná Astronomická Únia (International Astronomical Union, skratka „IAU“).

S vlastným pomenovaním však ani u nej nepochodíte, keďže pomenovanie hviezd podlieha určitým zásadám, postupom a medzinárodným štandardom. Hviezdy väčšinou nadobúdajú menné a číselné označenie podľa svojho umiestnenia a preto väčšina oficiálnych názvov hviezd je tvorená iba dlhým číselným radom alebo pomenovaním vytvoreným z arabskej, gréckej alebo latinskej etymológie. Niektoré hviezdy sú pomenované aj po konkrétnych osobách, avšak tieto osoby si hviezdy nekúpili vo výpredaji, ale zaslúžili si ho svojou celoživotnou vedeckou činnosťou v oblasti astronómie.

 

Prípad International Star Registry

Danou obchodnou praxou sa zaoberala aj Newyorská komora na ochranu spotrebiteľa už v roku 1998, kedy sa do jej pozornosti dostala spoločnosť International Star Registry („ISR“), ktorej hlavnou obchodnou činnosťou bol, a ešte stále aj je, predaj pomenovania hviezd. Jedinečnosť pomenovania zaručovala spoločnosť ISR vydaním publikácie, ktorá mala byť registrovaná v národnej knižnici USA, čo tiež pre bežného spotrebiteľa navodzovalo dojem oficiálnosti zápisu. Newyorská komora na ochranu spotrebiteľa verejne upozornila všetkých spotrebiteľov na nekalé konanie tejto spoločnosti napĺňajúce znaky klamania spotrebiteľa a uviedla, že žiadny subjekt, okrem IAU, nie je oprávnený oficiálne pomenúvať hviezdy, asteroidy, či iné vesmírne telesá a objekty. Spoločnosť ISR od uvedenej doby na svojich oficiálnych stránkach uvádza „disclaimer“, že ide o neoficiálne pomenovanie hviezd.

 

Pozemok na Marse alebo Mesiaci?

Pre kúpu, resp. predaj pozemkov na Marse, Mesiaci alebo iných kozmických telesách či planétach platí ten istý právny režim ako je popísaný vyššie. Z hľadiska medzinárodného práva totiž nikto nemôže vlastniť žiadne vesmírne teleso a preto uvedené obchodné aktivity možno v právnom zmysle považovať za klamlivú obchodnú praktiku, keďže táto v súlade § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa. V zmysle § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

 

Nemitz v. USA

Veľmi zaujímavým, ba až absurdným sporom, bol prípad Nemitz v. USA z roku 2001. V tomto spore išlo o to, že p. Nemitz tvrdil o sebe, že je jediným a výlučným vlastníkom asteroidu Eros, ktorý získal online registráciou v Archimedovom inštitúte. USA vypustila do vesmíru kozmickú loď, ktorá pristála práve na tomto asteroide Eros. Pán Nemitz sa preto domáhal od NASA zaplatenia poplatku za parkovanie a využívanie jeho pozemku vo vesmíre v celkovej výške 20 amerických dolárov za jedno storočie (v splátkach 20 centov ročne) a k tomu ešte ďalších 5 miliónov amerických dolárov za obmedzovanie jeho vlastníckeho práva, pričom argumentoval, že pristátie kozmickej lode na Erose bráni jeho plnému využívaniu a plánovaným aktivitám na tomto asteroide. Právny zástupca NASA argumentoval, že nárok žalobcu - pána Nemitza nemá žiadny právny základ pre nemožnosť vlastniť nebeské teleso, s čím sa stotožnili aj súdy nižšej a vyššej inštancie, ktoré prípad rozhodovali.

 

Právny pohľad

V zmysle článku II Zmluvy o zásadách činnosti štátov pri výskume a využívaní kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies (ďalej len ako „Zmluva“): „Kozmický priestor vrátane Mesiaca a iných nebeských telies si jednotlivé štáty nemôžu privlastniť vyhlásením suverenity, užívaním, okupáciou alebo akýmkoľvek iným spôsobom.“ 

V zmysle článku I Zmluvy ďalej platí, že: „Výskum a využívanie kozmického priestoru vrátane Mesiaca a iných nebeských telies sa vykonávajú pre blaho a v záujme všetkých krajín bez ohľadu na stupeň ich hospodárskeho a vedeckého rozvoja a patria celému ľudstvu.“

S poukazom na článok VI Zmluvy: „Zmluvné štáty majú medzinárodnú zodpovednosť za národnú činnosť v kozmickom priestore vrátane Mesiaca a iných nebeských telies, či už túto činnosť vykonáva vládna organizácia alebo nevládna inštitúcia, a za to, že národná činnosť sa vykonáva v súlade s ustanoveniami obsiahnutými v tejto zmluve. Činnosť nevládnych inštitúcií v kozmickom priestore vrátane Mesiaca a iných nebeských telies povoľuje a trvale kontroluje príslušný zmluvný štát. Ak činnosť v kozmickom priestore vrátane Mesiaca a iných nebeských telies vykonáva medzinárodná organizácia, má zodpovednosť za dodržiavanie tejto zmluvy tak medzinárodná organizácia, ako aj zmluvné štáty, ktoré sú členmi tejto organizácie.“

Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že nielen hviezdy, ale ani žiadna planéta, či iné kozmické teleso nemôže byť vlastníctvom jednotlivca, organizácie a ani štátu. Tieto sú vlastníctvom celého ľudstva a preto jednotlivci, resp. iné organizácie ich môžu využívať iba pod dohľadom a s povolením štátu, a to na výskum a vedecké bádanie, a teda výlučne k všeobecnému prospechu pre všetkých.

V praxi to teda znamená, že:

  1. Hviezdu si nikdy nekúpite, nakoľko táto nie spôsobilým predmetom kúpy, keďže všetky kozmické telesá patria celému ľudstvu;
  2. Nikdy si nekúpite ani jej oficiálne pomenovanie, keďže k pomenovaniu hviezd je oprávnená iba Medzinárodná Astronomická Únia;
  3. Kúpiť si môžete len jej neoficiálne pomenovanie, avšak nikto vám nikdy negarantuje, že tá istá hviezda nebude neoficiálne pomenovaná aj niekým iným.

 

Záver

Na základe uvedeného možno konštatovať, že všetky spoločnosti, ktoré momentálne na slovenskom trhu ponúkajú na predaj či už pozemky vo vesmíre, rôzne kozmické telesá alebo pomenovanie hviezd, či iného vesmírneho objektu, dopúšťajú sa nielen klamlivého konania, a teda nekalej obchodnej praktiky v zmysle § 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, ale aj nekalej hospodárskej súťaže vo forme klamlivej reklamy v zmysle § 44 ods. 2 Obchodného zákonníka.

Publikované na www.epravo.sk, 12.01.2018

MENKE LEGAL s.r.o.