Postavenie prevádzkovateľa a sprostredkovateľa v zmysle GDPR - špecifický prípad pracovných a personálnych agentúr

V aplikačnej praxi sa pomerne často vyskytuje otázka, ktorý subjekt v rámci obchodnoprávneho vzťahu vystupuje v pozícii prevádzkovateľa a ktorý v pozícii sprostredkovateľa, resp. či vôbec subjekty vystupujú voči sebe navzájom v týchto pozíciách. Určenie uvedeného je nevyhnutné tiež pre správne určenie zmluvných strán zmluvy o poverení spracúvaním osobných údajov v zmysle § 34 Zákona o ochrane osobných údajov, ktorá je právnym základom pre poverenie sprostredkovateľa spracúvaním osobných údajov v mene prevádzkovateľa.

Nie vždy je totiž jednoznačné postavenie subjektov v zmysle zákona o ochrane osobných údajov, najmä pokiaľ osobné údaje spracúvajú obidva subjekty alebo ak spracúvanie osobných údajov tvorí základ povahy obchodnej činnosti jedného zo subjektov - napr. v prípade personálnej agentúry.  Zatiaľ čo v prípade mnohých obchodnoprávnych vzťahov sa prevádzkovateľ a sprostredkovateľ dá určiť pomerne jednoducho zodpovedaním otázok: 1) kto komu v obchodnom vzťahu dodáva plnenie, 2) kto komu dáva pokyny, existujú tiež špecifické prípady, kedy nie je takéto určenie jednoduché, keďže na obe otázky je možné odpovedať „oba subjekty“. 

V mnohých prípadoch dodávateľ vystupuje v postavení sprostredkovateľa, pretože prijíma pokyny od svojho odberateľa a spracúva osobné údaje za účelom, aby mohol dodať zmluvné plnenie pre odberateľa. V prípade niektorých subjektov, napr. personálnych agentúr, však platí opačné postavenie v oblasti ochrany osobných údajov – personálna agentúra vystupuje voči svojim odberateľom – firmám hľadajúcim pracovnú silu ako prevádzkovateľ a jej firmy využívajúce jej služby na nájdenie vhodných kandidátov vystupujú ako sprostredkovatelia. 

Vo všeobecnosti si na určenie postavenia prevádzkovateľa a sprostredkovateľa možno položiť nasledovné otázky, ktoré napomôžu s určením, kto je v danom vzťahu prevádzkovateľom a kto sprostredkovateľom. Nasledovná argumentácia tiež zdôvodňuje, prečo personálne agentúry vystupujú vo vzťahu k ich klientom – firmám hľadajúcim zamestnancov ako prevádzkovatelia a firmy hľadajúce zamestnancov ako sprostredkovatelia, a nie naopak.

Ten, kto osobné údaje získava priamo od dotknutých osôb, je spravidla aj prevádzkovateľom. V prípade pracovných a personálnych agentúr a ich klientov – firiem, pre ktoré zháňajú budúcich zamestnancov, je prevádzkovateľom personálna agentúra, pretože je to práve ona, ktorá získava osobné údaje od potenciálnych uchádzačov, a nie firma obsadzujúca svoje voľné pracovné miesta, aj keď táto osobné údaje neskôr bude tiež spracúvať vo svojom mene. Primárnym „zdrojom“ údajov je však pracovná agentúra, ktorú oslovia dotknuté osoby, a preto táto voči budúcim zamestnávateľom vystupuje ako prevádzkovateľ.

Nadväzujúc na uvedené, uchádzači o zamestnanie zasielajú svoje životopisy (a teda osobné údaje) personálnej agentúre, ktorá je prvým vstupným bodom toku osobných údajov. Preto firmy hľadajúce zamestnancov na trhu práce, ktoré využívajú služby headhunterov, už nevystupujú ako prevádzkovateľ, ale ako sprostredkovateľ, keďže získavajú osobné údaje od personálnych agentúr, ktoré by inak získať nemuseli. 

Jedným zo znakov zákonnej definície prevádzkovateľa je, že prevádzkovateľ je subjekt, ktorý určuje účel spracúvania osobných údajov, a teda vymedzuje dôvod, pre ktorý sa osobné údaje budú spracúvať rovnako ako prostriedky spracúvania – t. j. rozhodne či sa údaje spracujú manuálne, automatizovane, alebo kombinovane. Pracovné agentúry sprostredkúvajúce zamestnancov si vytvorili business model, ktorý spočíva v sprostredkovaní zamestnania, a teda sú to práve pracovné a personálne agentúry, ktoré vymedzujú, že budú spracúvať osobné údaje na to, aby mohli svojím klientom nájsť vhodných zamestnancov a sami si tiež určujú ako budú tieto osobné údaje spracúvať. Aj keď personálna agentúra je dodávateľom pre firmy s voľnými pracovnými pozíciami, ktoré jej zadávajú pokyny k dosiahnutiu sledovaného cieľa (sprostredkovanie zamestnania) a teda tieto sú vo vzťahu „nadriadenosti“, v oblasti ochrany osobných údajov je tomu naopak a v „nadriadenom“ postavení vystupuje personálna agentúra ako prevádzkovateľ. 

Štandardne personálna agentúra bude vo vzťahu k jej klientom – budúcim zamestnávateľom vystupovať v postavení prevádzkovateľa, nie je však vylúčené aj opačné garde, a to napríklad v prípade ak by klient - firma hľadajúca zamestnancov zaslala pracovnej a personálnej agentúre svoju vlastnú databázu uchádzačov o zamestnanie a personálna agentúra by vykonala iba selekciu najvhodnejších kandidátov. Dôležitým faktorom teda je aj určenie, kto vytvára databázy zhromažďujúce osobné údaje dotknutých osôb. 

Ak personálna agentúra zasiela budúcim zamestnávateľom svoju vlastnú databázu osobných údajov, z ktorej si klient vyberie uchádzača (za čo platí agentúre zmluvne dohodnutú odmenu), a následne agentúra na základe výberu uchádzača budúcim zamestnávateľom kontaktuje úspešných uchádzačov, uskutočňuje s nimi všetku ďalšiu komunikáciu a plní ďalšie povinnosti (napr. zaslanie pokynov, manažuje uzatváranie zmlúv a pod.), potom personálna agentúra vystupuje v postavení prevádzkovateľa.

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, vzťah prevádzkovateľ – sprostredkovateľ teda nie je možné zamieňať s obchodnoprávnym vzťahom odberateľ - dodávateľ, pretože rozhodujúcim pre určenie postavenia prevádzkovateľa a sprostredkovateľa je smer toku osobných údajov (kto komu zasiela osobné údaje) a tiež oprávnenie stanovenia účelu a prostriedkov spracúvania údajov (kto určuje za akým účelom a ako sa budú osobné údaje spracúvať). 

Samozrejme, v prípade, ak klient agentúry s konkrétnym uchádzačom bude chcieť uzatvoriť alebo uzatvorí pracovnú zmluvu, voči takémuto uchádzačovi bude vystupovať ako prevádzkovateľ, avšak toto už bude nový vzťah, existujúci separátne od obchodnoprávneho vzťahu personálnej agentúry a budúceho zamestnávateľa, ktorý využíva služby agentúrneho zamestnávania. 

Publikované na www.epravo.sk, 3. 8. 2018

MENKE LEGAL s.r.o.